11/07/2022
Hoci je článok starý len pár mesiacov, je uzasne pozorovat, kolko veci v nom uz akoby ku mne ani nepatrilo. 💗 Dakujem za tuto nadhernu cestu premeny. 🙏🏻
SÚCIT
“Ráno ma napadla jedna situácia, spred asi 15tich rokov dozadu. V tej dobe som netušila, že som empath. Vedela som iba, že "príliš veľa" cítim, že príliš veľa vecí ma "obťažuje" a unavuje, a že ľudia za mnou stále chodia a rozprávajú mi o svojich starostiach a ťažkých životných príbehoch.
V tej dobe som pracovala v banke a na konci dňa som odchádzala vyfľusnutá, pretože mi každý deň aspoň 10 klientov rozprávalo svoje trápenia, čo sa na mňa samozrejme prenášalo.
Obťažovalo ma to, pretože som bola majsterka v pochovávaní svojich emócii a naučená byť za všetkých okolností silná. Bolo vo mne toľko nepochopenia, pretože som v prvom rade nedokázala pochopiť samú seba. Nedokázala som prejaviť súcit, ani lásku, pretože som to v tej dobe nedokázala dať sama sebe...
Život a detstvo ma naučili držať si fasádu drsnosti, veľkej sily a každý deň byť všetkým, len nie svojim autentickým ja.
A tak tu teraz sedím a som dojatá z toho, akú obrovskú cestu som ušla. Ako som pochopila, že na to, aby som niečo mohla dať, či vidieť v druhých, potrebujem otvoriť svoje srdce a dať si lásku. Milovať to kto som, kým som a so všetkým, čo ku mne patrí.
Stále ma prekvapuje koľko ľudí pokladá tzv. "zlé" emócie za niečo neprijateľné, za niečo čo je potrebné skrývať za maskami každodenného sveta a tak píšem tento príspevok.
Keď si tak premietam udalosti svojho života, chápem, že všetky skúšky, ktorými som si prešla a prechádzam ma len pripravujú na cestu sebaprijatia, aby som vďaka tomuto dokázala raz pomáhať druhým. Cez bolestivé skúsenosti, ktorými som si mala prejsť. Toto dnes vnímam, ako svoje poslanie a všetko mi vďaka tomu dáva zmysel.
A preto mám so sebou súcit, práve v tie náročné dni. V dni, ktoré sú plné emócií, overthinking, sĺz, či bolesti. Pretože dnes viem, že práve v takéto dni sa NAJVIAC UČÍM O SEBE, ALE AJ O DRUHÝCH. Práve v tieto dni dokážem prijať všetko tak, ako to je, učiť sa plynúť, dôverovať prúdu tohto života a nelipnúť na veciach. Nechať ich stať sa presne tak, ako sa stať majú.
Súcit a láska ma naučili, že je OK nebyť OK. Že je dôležitejšie povedať, ako sa veci majú a nie sa tváriť, že sme v pohode, len preto, aby nás okolie prijalo.
Dnes mám v sebe viac pochopenia voči ľuďom, udalostiam a samej sebe. Nesúdim ľudí podľa ich najhorších dní, pretože viem, že v tie ostatné rozsievajú veľa svetla a radosti. No to najdôležitejšie, čo ma to učí je DOVOLIŤ SI tieto emócie cítiť a prežiť.
Pretože už dávno som pochopila, že najdôležitejšie zo všetkého je žiť v svojej autenticite. A to je pre mňa cesta lásky, porozumenia a súcitu.
Dnes rozumiem tomu, že pokiaľ sa budem tváriť, že v sebe nemám žiadných démonov, nestane sa to, že sa jednoducho vytratia ako mávnutím čarovného prútika, práve naopak. Preto si ich radšej zvedomujem, objavujem, pýtam sa, čo potrebujú a snažím sa s nimi skamarátiť.
Pretože som pochopila, že ako všetci a všetko ostatné potrebujú byť iba prijaté.
A keď sa z ďalšieho môjho démona stane malý plamienok, objímem si ho a vložím s láskou do srdca. Pamätám si jeho príbeh, pretože viem, že mal byť mojim učiteľom a ja mu ďakujem za lekcie na tejto ceste objavovania samej seba.
Je to moja cesta. Prijatie seba a svojich emócií ma učia obrovskej láske a porozumeniu. Tej pravej - bezpodmienečnej. Tak ma napada malá pripomienka pre všetkých...
Je v poriadku mať zlé dni, je v poriadku okolo seba kopať, keď to potrebujeme, je v poriadku cítiť smútok, beznádej, frustráciu, či byť dokonca obeťou. Pretože pokiaľ sa na konci dňa postavíte a pochopíte, čo sa vám snažia vaše emócie povedať, napríklad, že je čas sa pohnúť iným smerom, že osoba, s ktorou zdieľame život k nám už nepatrí, v tom momente ste tvorcom svojho života. Najväčší víťaz a svoj najväčší fanúšik a podporovateľ na tejto krásnej ceste životom.”
S láskou,
Alex
